Úvod / Články

Záhada menom Martin Bormann

07. 04. 2008 Autor: Itcho 7668× 35
Osud väčšiny „veľkých“ nacistov je nám známy. Život Martina Bormanna je však pre verejnosť stále záhadou. Vzhľadom na fakt, že by už mal cez 107 rokov, sa už asi nikdy nedozvieme všetko o tom, kam sa vytratil, čo robil, pod akými menami pôsobil. Zrejme ho už nepostihne osud Adolfa Eichmana. Mnoho hľadačov sa ho snažilo nájsť. Niektorí mu už dýchali na chrbát, niektorým sa ani nepodarilo po ňom nájsť „ani smrad“ a niektorých pátranie po jednom z najväčších zločincov sveta stálo život. Tak kam sa podel?

Začať v pátraní by sme asi mali hneď 1. májom 1945, keď sa poslední obyvatelia a návštevníci krytu pod ríšskym kancelárstvom pokúšali uniknúť kliešťom sovietskeho obkľúčenia. Väčšina uprednostnila útek v skupinách. Skupinu, kde bol aj Bormann, tvorili o.i. MUDr. Ludwig Stumpfegger, vodca Hitlerjugend-u Arthur Axmann, Hitlerov osobný šofér Erich Kempka, Hitlerov osobný pilot Beetz, SS-hauptsturmführer Schwaegermann, či tajomník ministerstva propagandy dr. Nauman. Pri prechode ulicami Berlína sa kryli za tigrom. Stumpfegger s Bormannom sa od skupiny údajne oddelili. Túto verziu niektorí potvrdili, iní ju vyvrátili. V Norimbergu sa dostal k slovu Arthur Axmann. Povedal: „...Keď však proti nám postupovali sovietske tanky, museli sme sa vrátiť. Cestou sme prechádzali cez Most invalidov a tam sme zazreli Bormanna a dr. Stumpfeggera, ako s roztiahnutými rukami a nohami ležali mŕtvi... Už nedýchali, oči mali zavreté...“. Erich Kempka potvrdil správu, že Bormann sa od skupiny oddelil. Povedal: „ Na čele šiel tank - tiger a vedľa neho sa krčil Martin Bormann. Zrazu tigra naplno zasiahlo a explodoval. Na tej strane, kde šiel Bormann, vyšľahol mohutný plameň... Telo, ktoré letelo ku mne, myslím, že to bol Hitlerov osobný lekár dr. Stumpfegger, mi podrazilo nohy a ja som upadol do bezvedomia. Keď som sa prebudil, bol som oslepený výbuchom....“, avšak problém je v tom, že podľa toho, čo ďalej povedal, bol jediný, čo by to mohol dosvedčiť. To nepresvedčilo nikoho, ani tribunál. Tak bol Martin Bormann, síce v neprítomnosti, odsúdený na trest smrti obesením. Trest mal, vlastne stále má byť, vykonaný okamžite po dolapení. V roku 1963 Naumann však priznal, že Bormann sa pri výbuchu veľmi nezranil a potom utekal ďalej. Dalo by sa uvažovať, že sa ho snažil predtým kryť. Tomu, že Bormann žije, nasvedčuje aj neskoršia udalosť s jeho manželkou.

Gerda Bormannová, manželka Martina Bormanna, 25. 4. 1945 opustila luxusné sídlo v Obersalzbergu a aj so svojimi deťmi sa presunula do obce Wolkenstein v Tirolsku. Tu už bol prichystaný úkryt, o ktorý sa postaral jej manžel. Žila tu pod menom Bergmannová. Nikomu tu ani nenapadlo, že by to mohla byť manželka jedného z najväčších monštier nacistickej mašinérie. Avšak na jeseň roku 1945 sa rapídne zhoršil jej zdravotný stav. Už dlho trpela rakovinou. (Nepodarilo sa mi zistiť, že na ktorom orgáne mala nádor.) Teda potrebovala odbornú pomoc a lieky. Takže sa sama prihlásila na veliteľstve americkej armády v meste Bolzan. Veliteľ ju poslal domov, no neskôr bola prevezená do „POW“ tábora v Merane. Čo je podstatné pre tento článok, je fakt, že do formulára, ktorý jej dali vypísať, napísala do kolónky „rodinný stav“ slovo „vydatá“ a nie „vdova“. Možno vedela, že manžel žije, možno si len myslela, že on žije, alebo sa len nechcela zmieriť s možnosťou, že je mŕtvi. Nech je to už ako chce, liečba už nepomohla a tak 22. 3. 1946 Gerda Bormannová zomrela. Istý muž z Wolkensteinu, volal sa Karl Moser, tvrdil, že keď vošiel do domu Gerdy Bormannovej, narazil do istého chlapa. Bol dosť objemný a rýchlo nasadol do pripraveného auta. Potom zmizol. Podľa pána Mosera, podobal sa Martina Bormanna.

Martin Bormann bol stále na úteku. Je naňho vydaný zatýkací rozkaz. Po celom Nemecku v tú jeseň 1945 vyvesili desaťtisíce plagátov. Uvádzali sa tam jeho skutky, dátum a miesto narodenia, ale hlavne veta: „Kto by o úkryte menovaného niečo vedel, nech to okamžite ohlási.“, toto možno povzbudilo istú slečnu Silberhornovú, aby sa šla podeliť o svoje vedomosti. Bola to totiž jedna z Bormannových sekretárok. Prišla na veliteľstvo americkej spravodajskej služby. Tam začala zo seba sypať informácie. „Martin Bormann je silný muž s tučným krkom. Nohy má do X, má riedke vlasy, mäkké mäsité telo, okolo vypuklého brucha rád nosí opasok, má silný biely chrup, má rád ženy, aj so mnou chcel, ale ja som sa nedala...“, prerušil ju dôstojník. Poďakoval jej a povedal jej, že toto im nijako nepomôže. Ona mu povedala, že to nieje všetko a vyložila na stôl fotografie. Bol na nich Martin Bormann. Bormannove fotografie sú pomerne vzácne, lebo sa nerád fotografoval. Tieto fotografie krátko na to prostredníctvom tlače obleteli celý svet. Časopis Sunday Dispatch odniekadiaľ zobral informáciu, že Bormann sa ukrýva v meste Pamplon v Španielsku. Polícia prevrátila celé mesto hore nohami, no nenašla nič podozrivé. So správami o Bormannovi sa akoby pretrhlo vrece. Či im uveríte, je na vás. Napríklad:

Izvestija- 2. 1. 1946:
Norimberský korešpondent agentúry Reuter oznamuje, že ... bývalého Hitlerovho zástupcu ... Martina Bormanna zatkli v britskej okupačnej zóne Nemecka....

Daily Mail- 3. 1. 1946:
Briti popierajú Bormannovo zatknutie ....

Práce- 3. 4. 1946
Dopisovateľ United Press dostal v utorok prísažné vyhlásenie nemeckého policajného dôstojníka ... Dôstojník videl Bormanna v rade pred španielskym konzulátom v Berlíne... a verí, že Bormann sa pokúšal dostať vízum do Španielska.

Rádiová stanica El Expectator v Montevideu uverejnila správu, podľa ktorej sa Bormannovi podarilo dostať cez Dánsko a Švédsko do Argentíny, kde sa skrýva u niektorého nemeckého emigranta. Avšak viac zástancov má teória, že Bormann sa ta dostal cez Španielsko a Taliansko. Možností mal veľa a to nielen v Taliansku a germánskych krajinách. Istá Klára Staufferová si založila v Madride pasovú kanceláriu. Veľa ľudí hovorilo, že Klára pomáha najotrasnejšiemu ľudskému odpadu, skryť sa pred dôsledkami ich činov. Tvrdili, že táto organizácia pomohla Bormannovi z Talianska do španielskeho prístavu Tortosa a odtiaľ smeroval do úkrytu, ktorým mal byť kláštor v pohorí Quadarrama. Dá sa predpokladať, že odtiaľ, ako väčšina nacistických zločincov, sa vybral do Južnej Ameriky. Britská tajná služba ho v tomto kláštore už nezastihla. Možno sa s ním jednoducho minuli a možno sa o neho starala „pasová kancelária“ tak dôkladne, že mali svojich špiónov na míle ďaleko a tí ho varovali.

V apríli 1947 sa však názor na vec na chvíľu mení. Nehovorí sa ani o Španielsku, Taliansku, Dánsku ani o Južnej Amerike. Stopa údajne vedie do Afriky, konkrétne sa mal skrývať v Egypte. Aspoň tak to tvrdila egyptská štátna tajná služba. Do Egypta sa hrnuli tisíce detektívov a to štátnych aj súkromných. Ich cieľmi sa stali veľké mestá, ako Káhira a Alexandria, ale aj dedinky a samoty. Z niektorej osady pri Níle doniesol utajený agent len pár topánok, ktoré tam vraj nechal neznámy muž. Stopa dosť na nič, ale aj tak si jedna z britských tajných služieb dala za úlohu zistenie čísla bormannových topánok. Táto stopa, teda skôr pár topánok, nikoho nikam nedoviedol.

Mníchovský týždenník „Echo der Woche“ uviedol v jednom čísle z roku 1948 správu, že Martin Bormann žije. Krátko na to dostal šéfredaktor list, ktorého autor sa samozrejme zabudol podpísať. Autor v ňom šéfredaktora ubezpečoval, že Bormann už nežije a bolo by smiešne po ňom pátrať a zavádzať verejnosť. Dôkazy tiež nejako zabudol spomenúť. Následne piati znalci písma, tri bormannove sekretárky a aj norimberský väzeň hlava prezidentskej kancelárie JUDr. Otto Meißner potvrdili, že je to Bormannove písmo. Avšak tento list nebol jedinou zaujímavosťou pre tlač. V tomto čase mala v Bavorsku fungovať ilegálna organizácia zvaná „Edelweiss“. Jej členovia mali na svedomí popravy demokratov, ktorí konali proti žijúcim , ako napísal Hans Berndt Gisevius, arcilotrom. Mali vlastný tribunál, no zrejme v ňom nebolo dosť miesta pre obhajobu. Okrem toho šírili títo Hitlerovi pohrobkovia letáky, hlásajúce povstanie Tretej ríše z popola. Isté hlasy tvrdili že práve túto organizácie Martin Bormann viedol. To by mohlo vyvrátiť teórie o jeho sťahovaní sa na iné svetadiely.

Exposlanec nemeckého snemu Paul Hesslein pre týždenník „Furche“ povedal, že dňa 21. apríla 1951, že Martina Bormanna videl na vlastné oči pri čilskej dedine „Llifén“. Táto správa opäť nasmerovala oči pátračov na Južnú Ameriku. Hesslein uviedol: „Poznal som ho. Tučná tvár ... Čo tu robíš, Bormann?! – skríkol som. On iba niečo po nemecky zamrmlal, strhol koňa a cvalom zmizol ...“ Hesslein ale po Bormannovi ďalej pátral. Zistil, že Bormann stále mení bydlisko a to v Čile, Argentíne, Brazílii a cestuje aj do Španielska. Policajné riaditeľstvo v Buenos Aires v roku 1951 potvrdilo správu, ktorú uverejnil americký „Life“. Podľa nej Bormann žil v Argentíne pod menom Wolfgang Maier. V horskej argentínskej obci San Carlos de Barichoche našli po ňom hodnoverné stopy.
Svet tohto vzrušila aj správa Eberhardta Sterna, podľa ktorej sa stretol s Bormannom uprostred Ríma. Bormann , jeden z najťažších zločincov sveta, sa prezliekol za františkánskeho mnícha. Po tomto človeku sa vtedy už 6 rokov pátralo. Šesť rokov mal fotky v médiách, šesť rokov visel na plagátoch v mestách, šesť rokov bol najhľadanejším človekom sveta a „ochranné krídla“ mu poskytla cirkev v svojom „najcentrovatejšom“ centre. Podľa Sterna ho Bormann tiež spoznal a tak sklopil oči a rezkým krokom odchádzal preč. Stern však za ním vyrazil a prudko ho chytil za rameno. Nesmie ho pustiť! Bormann odpovedal: „Vy ste jediný, kto ma spoznal. Majte zľutovanie a nevyrušte ma z pokánia ...“, ja by som toto nazval priznaním. Stern na Bormanna vytasil fotoaparát a vyfotil ho. Druhý raz sa už Bormann nedal a dal sa rýchlo na útek, bohužial, zmizol v dave. Sternova fotografia obletela svet, no ani to nepomohlo Bormanna chytiť. Vo františkánskom kláštore „San Antonio“ žiadneho Martina Bormagione ani Bormanna nepoznali. Smola. Bormannov pobit v Taliansku potvrdil aj Otto Skorzeny, podľa ktorého Bormann sa tu stretával so svojimi deťmi.

Bývalí SS-sturmbannfűhrer Joachim Tiburtius roku 1953 znovu uviedol verziu úkrytu v Južnej Amerike. Uviedol tiež výpoveď esesáka, ktorý Bormanna 12. mája 1945 Bormanna v zelenom poľovníckom obleku pri Chomutove. George McGrath v časopise „National Police Gazzette“ na základe dôverihodných dokumentov od špionžnych organizácii z celého sveta potvrdil verziu úteku do Južnej Ameriky cez Taliansko a Španielsko. Zdá sa, že Bormann cestoval po svete bez akýchkoľvek zábran, ale nevkročil na územie mocností, ktoré jeho krajinu porazili v 2. svetovej vojne. Takú odvahu ako Mitsuo Fušida, ktorý sa dokonca stal občanom USA, Bormann zrejme nenabral.

V roku 1956 bol na Bormanna vydaný v Čile zatýkací rozkaz, ale na verejnosť sa dostala správa, že Bormann sa podrobil väčšiemu počtu plastických operácií a tie ho zmenili na nepoznanie. Pomáhať mu mal argentínsky agent Julius Quissardi. Spolu vytvorili na Juhoamerickom kontinente sieť agentov, ktorí mali komunikovať s nacistickým podzemím na celom svete a pripraviť tak znovu živnú pôdu pre nacistickú diktatúru. V roku 1961 uverejnil čílsky týždenník „Vistago“ výsledky pátrania čílskej polície po Bormannovi a Quissardim. Podľa tohto periodika sa Bormann s Quissardim stretával od roku 1956 na adrese San Pablo 28 v Santiagu de Chile. Polícia prišla po domovej prehliadke na to, že táto sieť disponovala jednou z najmodernejších vysielačiek toho obdobia. Stopu našli, no tá sa už nedala nasledovať. Had sa vyšmykol. Keďže Quissardi bol cvičený agent, dalo sa to predpokladať.

Roku 1961 redaktor čílskeho časopisu „Vea“, jeho meno je Patricio Amigo, objavil zaujímavú vec. Od roku 1948 sa venoval prípadu Bormann. Po trinástich rokoch našiel Amigo hodnovernú stopu v malom meste La Unión. 1. júna 1960 tu bol zavraždený matrikár Humbert Valdés Fernandéz. Jeho vrah to urobil pre peniaze. Pán Mancilla – vrah bol rýchlo odhalený a pri výsluchu vypovedal o svojom objednávateľovi. Bol to tajomný milionár Juan Keller. Nájomná vražda nieje nič zvláštne. Deje sa vo svete často. Amigo však zistil že Keller nieje domáci Čilan. 27. apríla 1946 bol registrovaný v meste Riachuelo do zoznamu občanov. Čílske zákony hovoria, že osoba, ktorá nemá doklady totožnosti, potrebuje pre registráciu len dvoch svedkov, ktorí povedia, že je Čiľan a hotovo. Svedkami Juana Kellera boli dvaja mladí chlapci z dediny: José Felician Milalache a Humbert Montielu. Bohužiaľ, boli na tom ako Keller. Nikto nevedel kde sú. Ak bol tajomný Keller hocaký zločinec s ťažkým svedomím, zrejme ich zniesol zo sveta. Keď bol dolapený Adolf Eichmann, Keller, o ktorom jeho oficiálna manželka Ruth Mondaca Jaramillo neskôr dosvedčila že to bol Martin Bormann, sa obával, že by sa mohol matrikár Fernandéz dozvedieť z Eichmannových medializovaných výpovedí rozpamätať na Juana Kellera, ktorý sa na Bormanna podobať. Ruth Mondaca Jaramillo, alebo pani Bormannová, žila aj s manželom v osade „Las Trancas“ v Osorne. Novinárom a polícii povolila vstup do bytu. Tá zažila šok. Našli izbu so stenami, na ktorých viseli vlajky s hákovými krížmi, orlice, odznaky miestnych nemeckých nacionalistických spolkov a ďalej o.i. aj potvrdenky a šeky. Tie ukazovali na značné finančné čiastky, ktoré Bormann dostával a dával nemeckým spolkom. S jedným spolkom bol aj vyfotografovanýTáto fotografia obletela svet a opäť vzbudila záujem o Bormanna u širšej verejnosti. Juan Keller však nezmizol úplne. 25. marca 1962 sa na jednom nemeckom letisku preukázal istý muž dvoma pasmi na meno Juan Keller. Keďže sa údaje na nich líšili, bol zatknutý. No 27. marca vyšla oficiálna správa, že odtlačky prstov Juana Kellera nesúhlasia s odtlačkami Martina Bormanna a tak zmizol. Podivné sa môže zdať, že sa neohlásila čílska polícia, keďže bol označený za objednávateľa vraždy vrahom z La Unión a mal aj motív na vraždy dvoch chlapcov.

V júny 1962 usporiadal s pomocou britského spisovateľa Noela Bothama Španiel Angel Alcazar de Velasco tlačovú konferenciu. Pán de Velasco riadil španielsku frankistickú špionážnu službu. Podieľal sa na spolupráci Španielska a Nemecka. Stal sa nositeľom Železného kríža 2. triedy. 52-ročný Španiel sa na tejto konferencii priznal, že to práve on zorganizoval útek Martina Bormanna do Južnej Ameriky. Podľa neho Bormanna ubytovali na tri mesiace do odľahlého španielskeho zámku. Potom sa po súši dostali do malého prístavu Villa Garcia, odkiaľ cestovali ponorkou do Južnej Ameriky. Povedal, že s Bormannom sa naposledy stretol v roku 1958 v Ekvádore. Bormann mu povedal: „Európa ma uvidí na čele nového a silného Nemecka!“. Tlačová konferencia skončila a Angel Alcazar de Velasco sa utiahol do úzadia. Neskôr napísal knihu „Spomienky tajného agenta“.

V roku 1962 francúzska tlačová agentúra uverejnila správu, že Martin Bormann 15. febrára 1959 v Asuncione zomrel na rakovinu. Posledné dni života trávil dedine Colonia Bella Vista. Jeho stúpenci ho mali tajne pochovať na neoznačenom mieste na mestskom cintoríne v Asuncione. So správami o jeho smrti sa akoby roztrhlo vrece. Jedna z posledných prišla 7. decembra 1962, keď svetové agentúry oznámili, že Bormann zomrel na rakovinu žalúdka a je pochovaný na známom mieste. Pri exhumácii sa však našlo iba telo miestneho indiána.

V roku 1968 začal po Bormannovi pátrať aj izraelský poslanec a novinár Bar-Zohar. Začal rekonštrukciou jeho pravdepodobnej trasy úteku. Prišiel s tvrdením, že Bormann opustil Berlín s falošnými dokladmi. Populárna trasa Brémy – Innsbruck sa mu javila zrejme ako až príliš nebezpečná. Najskôr sa uchýlil vo Flensburgu, potom odišiel do nemocnice Grosten v Dánsku. Neskôr prešiel Brennerským priesmykom na juh. Prešiel do Talianska, kde sa skrýval v kláštore. Je dosť známe, že väčšina nacistov, ktorí sa mali čoho v Norimbergu báť, použila pri útekoch a prekročeniach hraníc vatikánsky cestovný pas. Z Talianska prešiel do Španielska a už koncom roku 1947 mal stabilné bydlisko v Argentíne.
(Ďalšiu zaujímavú verziu som našiel na webstránke Britských listov a tie ho prebrali od slovenského týždenníku Slovo. Článok je napísaný podľa mňa veľmi dobre, takže nemá zmysel z neho robiť „výcuc“ alebo ho prepisovať. Nech sa páči, link -http://www.blisty.cz/art/18937.html )

Život a už zrejme aj smrť Martina Bormanna ostáva aj v dnešných dňoch aspoň čiastočne zahalená rúškom tajomstva. Martin Bormann ostal bez trestu ako aj MUDr. Josef Mengele, Klaus Barbie, MUDr. Prof. Kurt Blom a mnoho ďalších „arcizločincov a arcilotrov“. Záver tohto článku asi najlepšie vystihuje titulok článku Mladej fronty zo 17. januára 1948: „Mnoho teórií – vrah dosiaľ na slobode!“

Zdroje:
Milan Vároš: Hitler žije, chyťte ho!(Vydavateľstvo politickej literatúry, Bratislava 1964) Jacques Marseille, Nadeije Laneyrie–Dagenová: Nevyriešené záhady sveta (Mladé letá Bratislava 1999)


 Autor: Itcho

Komentáře

kimcid

07. 04. 2008, 11:33

Josef Mengele, byl na 100% zločinec ,ale nebejt jeho tak je lékařstvi o 50let nazpět(muj názor).

profesor

07. 04. 2008, 11:56

dobrý článek, dík za uveřejnění. .....jen pro doplnění španělská tortóza není přístav, leží na řece ebru v katalánsku a je zhruba 60km od pobřeží středozemního moře.

branik

07. 04. 2008, 15:07

Pred istým časom bol v ATMku uverejnený príbeh M.B., ktorý mal byť unesený britskou tajnou službou (operácia James Bond) z obkľúčeného Berlína. Výmenou za informácie o nakradnutom a uloženom bohatstve vo švajčiarských bankách mal byť M.B. "uchránený" od spravodlivého trestu. M.B. mal vraj zomieť v roku 1959 v Paraguai. Jeho pozostatky boli neskôr tajne pochované v Berlíne, kde sa neskôr našli pri výkopových prácach. Analýza DNA z roku 1998 potvrdila pravosť pozostatkov. Je len na Vás, či týmto dlho utajovaným skutočnostiam neustále kamuflovaných rôznymi zámerne vytváranými mystifikáciami britskou tajnou službou bude niekto ešte veriť.

Itcho

07. 04. 2008, 15:40

profesor: diky za pripomienku, ale vies, nemozem vsetko overovat na mape.

Gucci

07. 04. 2008, 16:52

čest jejic památce a velkých lékařských odkazů sice za cenu životů ale každá věc má své + a -

střep

07. 04. 2008, 17:37

Frunsberg: Prosim?! Ani mi radši neodpovídej...

Nibelungen

07. 04. 2008, 18:31

pravdu sa už na 100% nedozvieme, možno tento članok v tejto chvili či ta sam M.B spolu s nami tym to ho zdravim

aaany

07. 04. 2008, 18:59

Frunsbergu táhni už do prdele s tvými názory... škoda že benzínové injekce netestovali na tvých předcích

Gucci

07. 04. 2008, 19:12

aaany: vrah o morálce káže

Sirk-Han

07. 04. 2008, 19:40

Frunsberg:jsi opravdový, nevídaný kretén,to se hned tak nevidí a doufám že ani neuvidí svoje předky opravdu nezapřes

DFX

07. 04. 2008, 19:59

Super clanek,jen jsem myslel,ze jsem se kdysi skutecnou pravdu dozvedel v Knizce Utek z Berlina od Leo Kesslera,kdy pise,ze na zapade od Berlina cestou na uteku potkal osvobozene zbidacene vezne z koncentraku,ti ho poznali a umlatili k smrti.Clovek nemuze verit knizkam..

profesor

07. 04. 2008, 20:35

itcho: chápu tě, kdybych tam osobně nebyl, tak bych si toho asi nevšiml.

fífa

07. 04. 2008, 20:44

Doporučuji též knihu "Deník Marina Bormanna".

Itcho

08. 04. 2008, 15:05

No, keď sa tu už rozoberá Mengele. Prepáčte, ale neviem či naše zdravotníctvo o 50 rokov dopredu posúvali benzínové a z iných škodlivých látok injekcie, operácie bez narkózy, či iné hrôzostrašné pokusy na ľuďoch....

Itcho

08. 04. 2008, 15:25

Teraz som si ten článok znovu prečítal. Ospravedlňujem sa za chyby vo vetách. Písal som to po večeroch a blbo som si ho pred poslaním neskontroloval. Bože, ja asi neviem písať.

Gucci

08. 04. 2008, 17:32

Sirk-Han : hmm vulgaritu jsem bohudík po nich nezdědil

Gucci

08. 04. 2008, 18:10

ale nic nema cenu jse hadat dělali špatnou vec ani to vedely ale zase doba byla jiná je ovlivnovali jiný lidi a vsadim jse kdyby mengele řek že to dělat nebude tak by určitě neuchránil svojí rodinu a sebe.Židovský stát Izrael taky zabijí lidi nikomu to nevadí,Al-kaida zabijí lidi vadí to pulce světa,Čína zabijí lidi (dokonce veřejné popravi) nikdo nic nerekne, je to jen zajímavé nechci v žádném případě obhajovat KT ale mezi KT a gulagem neni rozdíl , proč jsem řekl čest jejich památce? každý voják i vojenský lékař je pro me osobnost co plní rozkazy politickejch.doufám že v tom nebudete hledat žádný rasistický věci nectel jsem tim nikoho urazyt ale je to tak! Jinak pěkný článok

Gucci

08. 04. 2008, 18:11

prominte za chyby ,doufám že to jde přečíst

Sirk-Han

08. 04. 2008, 19:05

Frunsberg:podivej se do svich clanku a pak se tu bav o vulgarite

Itcho

08. 04. 2008, 21:10

Frundsberg: Máš pravdu, Al-Kaida, Čína aj Izrael zábíja ľudí. Nehovorím, že je to správne, ale menovaní človeka zastrelia, uspia a potom otrávia, niekedy odtnú hlavu. Myslím si, že tieto spôsoby sú menej bolestné ako vŕtanie vŕtačkou do rôznym častí tela, pálenie rán horúcim železom, pichanie injekcií s rôznymi sračkami, rezanie dutiny brušnej, zmrazenie na smrť (Toto sa výnimočne Mengeleho netýka) a iné úchylné pokusy. V tom je rozdiel. Podľa mňa bolo Mengeleho úlohou ľudí zabíjať a vyvíjať ešte efektívnejšie a masovejšie spôsoby zabíjania. Mengele nebol lekár (Hypokratova prísaha???), mengele bol "anjel smrti", ako ho volali miestni nedobrovolní prisťahovalci v poľskom zapadáku zvanom Oswiencim.

snafu

08. 04. 2008, 21:34

Frunsberg: No, jestli jsi zdědil vulgaritu, to nevím. Tu češtinu ti možná ještě ve škole do hlavy natlučou. Ke zbytku se nebudu vyjadřovat, protože bych se nasral ještě víc než teď.

Gucci

08. 04. 2008, 22:29

Itcho : jak vis že zrovna tohle čína nedělá nebo USA?

kimcid

09. 04. 2008, 09:05

Itcho :jde o to že ač je to hnusné měl přesně ty pokusné králiky které byly k těm či oněm věcem potřeba.a ne že bude na male myšce skoušet něco co by mělo na člověka uplně jinéj efekt.ale smaozřejmě to neschvaluju,naopak to odsuzuji . a to jak pokusi na lidech tak na zviřatech.jenže jak pišu měl možnost a prostředky.což v té době a v době budouci mělo velkej náskok předevšema.a pokud nejsi slepej tak na nejvic věci a udělátek ve všech oborech se vždy přišlo v dobách válek či dusledků válek.

marczus

09. 04. 2008, 12:16

FRUNSBERG TY JSI FAKT KRETEN,TTY TVOJE KECI STOJI ZA VYLIZ PRDEL ,JAK TY TVOJE NALEZY UBOZAKU

Itcho

09. 04. 2008, 17:19

kimcid: chapem co tym chces povedat, len by som si dovolil pripomenut, ze vsetky ostatne vojny sa zaobisli aj bez koncentrakov, takze ci je to az taky dosledok vojny, neviem neviem.

Gucci

09. 04. 2008, 17:51

marczus : njn ty máš lepší tak to sorry že jsem neco rek
Itcho : Studená válka Gulagy lágry i v čechách? jen jse tomu neříkalo koncetrační tábor no 

Karl

09. 04. 2008, 20:44

Nechápu jak mohl přejít z Dánska přes Brenner do Itálie

kimcid

10. 04. 2008, 11:28

Itcho :Koncentráky to je práce anglánu a turků....ale to je fuk hlavně že to neni za nás

Itcho

11. 04. 2008, 20:51

Karl: odvolavam sa na zdroje

MG34

19. 04. 2008, 12:03

Frunsberg:Ty zas exceluješ chlape....
Co sem zas taháš gulagy?
Vždy když zde dojde ke kritice nácků,najde se nový nácíček který se snaží debatu odklonit jinam.

V čechách byli lágry,ale to se s těmi co tak hrdě hlídal tvůj děda srovnat ani nedá....(Svinsto to bylo samozřejmě taky)
Víš,kdyby ty české gulagy byly tak efektivní jako ty německé,"neexistující",tak by v čechách nebyla naživu ani noha!!!

A těm mocnostem..nebýt politiky USA s NATO,tak třeba zrovna v Kosovu dál spokojeně spravují zemi Srbové.

MG34

19. 04. 2008, 12:05

kimcid:S těmi lágry máš pravdu...Ovšem rusáci a němci to dovedli skoro k dokonalosti...
Změnili funkci KT ve vyhlazovací.(ne ve všech případech)

MG34

19. 04. 2008, 15:36

Itcho:Sorry,samozřejmě pěkný článek!

Itcho

21. 04. 2008, 16:33

Vidim, že máte čo študovať. Že KT postavili Nemci? Trt. To všetko eskimáci a marťania. No to oni manipulovali celým Nemeckom, to oni vyhlušili 12 miliónov Židov. To všetko Eskimáci a marťania.

dzungli

12. 07. 2008, 14:03

Itcho

24. 01. 2011, 02:12

Nakoniec ho nasli pri Lehrterskej zeleznicnej stanici, DNA testy to potvrdili, takze ani neopustil Berlin. Bormann aj Stumpfegger zrejme pozili cyankali