Banderovci V.

Skorzeny. Zaujímavý nacistický výtečník. Esesák. Keď pominula sláva, ktorú si vyslúžil dobrodružnou záchranou Mussoliniho, poverili ho zďaleka nie takou príťažlivou úlohou – velil osobitne cvičeným výsadkom do sovietskeho tyla, kde sa mali spájať s banderovcami. Záchrancovi duceho pridali aj ďalšiu operáciu – Hnedý medveď. Spoza frontovej línie mal vyviesť nameckých vojakov, ktorí nestihli ustúpiť a zachrániť si kožu u banderovcov. S nimi esesákov z divízie Galizien, maďarských Nemcov, čo prežili z divízie SS Horst Wessel, ako aj francúzskych esesákov z divízie Charlemagne, vycvičených v Neveklove pri Prahe. Skorzeny vytvoril komando na všetko odhodlaných zabijákov.
Malo nájsť Szuchewicza-Čuprinku a splniť rozkaz: zdravých zaradiť do skupín, ktoré sa prebiju cez front, a ranených dopraviť letecky. Za veliteľa určil hauptmanna Kerna z divízie Brandenburg. Ostrieľaný diverzant ovládal ruštinu aj poľštinu. Osobitne vycvičenú skupinu, tucet nemeckých podôstojníkov a dvadsať prebehlíkov z Červenej armády, obliekol do sovietskych uniforiem, vybavil falošnými dokladmi, machorkou a ostrihal podľa červenoarmejského spôsobu. Kernovo komando prešlo front v decembri na východnom Slovensku. O dva týždne vyslalo prvú správu. Našlo štáb Szuchiewicza v hlbokom lese, ktorého rozmery odhadlo na 50 x 20 km. Szuchewic však odmietol prepustiť nemeckých dôstojníkov a podôstojníkov. Takmer všetci zastávali veliteľské funkcie.
Súhlasil s evakuáciou ranených. Hneď nechal vyrúbať pristávaciu plochu. Keď ju dokončil, vyšlo najavo, že Skorzenyho letka nemá ani kvapku benzínu. Z operácie zišlo. Jediné, čo mohol urobiť, bolo zabezpečiť dodávku liekov, zdravotníckeho materiálu, zbraní a munície. Hnedý medveď dostal rozkaz na návrat. Kernovi sa podarilo prejsť front až v marci. Stratil päť mužov. A osloboditeľovi duceho nezvýšilo iné, len spomínať na časy, keď žal slávu a dekorovali ho krížmi za husársky kúsok.

Otĺkal som si nohy po týfusom zamorených dedinách, kde deti dávili hlísty a muži si podväzovali goľvy rúškou, keď išli rúbať drevo, že som chodil po opustených samotách a horárňach, vystupoval na hraničné chrbty posiate mínovými poľami a prederavené železom bitiev dvoch svetových vojen, kde nebolo vzácnosťou uvidieť vysoko v korunách stromov biele suché lebky so strašidelne prázdnymi očnými dutinami visiace podľa banderovského zvyku na ostnatom drôte, ani polozasypané zákopy a omachnatené, mladinou zarastené pevnôstky s prepadnutými krytmi, kde za guľometmi, uprostred spúšte zhrdzavených nábojov práchniveli v streleckých polohách telá vojakov poslednej vojny.

Stav 10. pešej divízie v Košiciach, do ktorej operačného priestoru východné Slovensko patrilo bol žalostný. Predsedníctvo ONV v Humennom žiadalo proti bandám vojenskú pomoc. Z Michaloviec. Tá prišla večer 25. augusta 1945. Medzitým štátne hranice prekročili ďaľšie bandy v sile 500 až 1000 mužov a obsadili obec Staškovce. Stovky po zuby ozbrojených zabijakov odhodlaných na všetko, banditov, ktorí prešli frontovým ohňom v esesáckych divíziach, v diverzných oddieloch, v teroristických rojoch – a proti nim pozbieraný húfik záložníkov a nováčikov bez akejkoľvek bojovej hodnoty.

Pestrá zmes správ, ktorá prichádzala o prvom vpáde bánd. Prepad kasární v Lesnici 5. 8. 1945 o polnoci prechod 200 člennej bandy v Parihuzovciach a pri Veľkej Poľane. Výzbroj: ľahké a ťažké guľomety, samopaly, v každej skupine dve ťažké delá a desať mínometov. 23. 8. 200 členná banda pri obci Suchá. 27. 8. cez dedinu Veľkrop prechádzalo vyše jeden a pol hodiny veľké množstvo banderovcov, ich počet asi tritisíc mužov. Boli veľmi silne vyzbrojení. Plecniaky nemali, iba chlebníky, v každom po niekoľko sto nábojov. Oblečení boli zväčša do ruských, ale aj nemeckých uniforiem, niektorí boli v civilných šatách. Majú vlastné povozy, kuchyne. 30. 8. boje vo Svidníckom okrese.
Sovieti v Poľsku proti bandám nasadili pozemné i vzdušné zbrane. Banderovci ustúpili na naše územie. Poliakom zničili štyri tanky akousi neznámou protipancierovou zbraňou. Podľa odhadu je na východnom Slovensku na tritisícpäťsto banderovcov. 31. 8. Banderovské bandy robia rozličné presuny z Poľska do okresu Snina a opačne. 1.9 . 22.00 hod prišlo k stanici nár. bezpečnosti v Čertižnom sto ozbrojených banditov. Tristo mužov v obci Černina. Ďalšie stočlenné bandy v obciach Oreské, Tarnava - Kaluža, okres Michalovce a Klokočov, okres Sobrance. Ozbrojení samopalmi, guľometmi a ručnými granátmi. Každý mal pri sebe pištoľ.10. 9. v lese Lendava pri obci Koterbachy asi dvadsaťpäť mužov v čiernych rovnošatách. Na prsiach okrúhle znaky vo farbách bielo - červeno - čiernej. Veľmi dobre vyzbrojení. Živia sa výlučne lovom zveri. Hovoria po slovensky, spišským nárečím. 12. - 17. 9. Banderovské skupiny v priestore Čertižné - Driečna - Príkra, asi tisícpäťsto mužov.
Kozí hrad sto mužov, Mlynárovce, Štiavnik asi tristo mužov, Prituľany, Nižná Sitnica asi päťsto Mužov. Turany - Detrík - Remeniny - Obilnice - Ruská Vola asi tisíc mužov. Hermanovce päťsto mužov. Dubník. Červenica - Drienov - Močarany asi tristo mužov.Č ergov štyristo mužov, Zlatník tristopäťdesiat mužov.C elkový stav banderovcov k 17. 9. 1945 asi šesťtisíc mužov. Výzbroj ťažké a ľahké guľomety samopaly, pušky nemeckého a ruského pôvodu, pištole, ručné granáty, mínomety a protitankové pušky. Mužstvo má po tridsať až päťdesiat nábojov a tri až päť ručných granátov nemeckých, ruských poľských i našich. Disciplína dobrá až veľmi dobrá.
V týchto bitkách a prestrelkách zomierali nielen milicionári, ale aj banderovci. Rakva zmeria každého. Danteho peklo či Sodoma a Gomora? Vrhli sa opäť na Cisnu. Mínovými poľami, zásekmi a drôtenými prekážkami opevnenú strážnicu vyhodili do vzduchu. V troskách zahynulo šesť obrancov. Neobišli ani Baligród. 31. júla štyristo po zuby ozbrojených banditov podniklo premyslený útok. Boj trval celú noc. K slovu prišli ťažké guľomety, mažiare, protitankové delo, granáty. Tridsať členná strážnica milície sa ubránila za cenu jedného mŕtveho a dvoch ťažko ranených. Na brieždení banda odtiahla.
Pred ústupom podpálila šesť domov a zavraždila dvoch obyvateľov. O dvanásť dní útok opakovala. Obrancom vtedy prišla na pomoc už aj čata vojakov. Banda ustúpila aj so stratami. V Soline desať Poliakov zavraždili, domy podpálili. V Myczkowciach zavraždili dvanásť obyvateľov.

Príchod armády zmenil situáciu. Vláda prechádzala z obrany do rovnocenného boja. Banditi už nemohli strieľať na milicionárov ako na strelnici. Museli bojovať. Pri treťom útoku bánd na Baligród 12. 8. mesto už bránilo vojsko. Vzbĺkla ozajstná vojna. Prestelky, nočné prepady, nájazdy, šarvátkysa zmenili na skutočné boje. Kruté a nemilosrdné. A bandy, zaskočené príchodom vojsk sa pod ich tlakom uchýlili tam, kde vojsko nebolo. Na naše územie. Preniklo k nám nie viac ako päťsto banderovcov zo šiestich sotní: Miron, Karmeluk, Sokil, Peryh, Browko a Andrejenko-Harbovyj.
Ale banderovcov mohlo byť u nás naozaj viac. Od júla 1945 do februára 1946 8. pešia divízia v prudkých bojoch zlikvidovala päťsto štyridsaťosem a zajala sto deväťdesiatšesť banderovcov. Na jej strane padlo sto šesťdesiatosem mužov.

Nebolo dňa, aby naše jednotky nezaznamenali stretnutie s banderovcami vytláčanými z Poľska. Jednotka Zlato 6 od polovice hlásila útoky na svoje poľné stráže, ústupy pred presilou, kruhovú obranu, nočné prepady našich oporných bodov, keď sa bandy napriek guľometnej paľbe dostávali k okopom až na vzdialenosť vrhu granátom, ranených a mrtvych.

Dvestopäťdesiatčlenná stíhacia skupina 34. pešieho pluku vkročila 10. októbra do lesného masívu Chryszczata, korý bol pevnosťou Chryňovej a Stachovej sotne, vojaci pochopili, proti komu valstne bojujú. Chryň sa rozložil v lesných hlbinnách na úpätí zalesneného pahorka. Mal prístup k dobrým cestám a tým aj spojenie s vonkajším svetom. Hustý les okolo jeho štábu sa rozpredtieral kilometre na všetky strany a chránil ho pred prepadom zo zeme i zo vzduchu. Dva potoky privádzali dostatok vody. Prírodný brloh Chryň opevnil pásom pevnôstok. V okruhu dvoch kilometrov od tábora sa  vinula reťaz opevnených pozorovateľní. Pri troch hradských vedúcich týmto priestorom zriadil sklady mín, ktoré v prípade nebezpečenstava bolo možné vyhodiť do povetria a tak vytvoriť nepriechodnú prekážku. Les prekryl sieťou streleckých zákopov. Zemľanky, v ktorých ubytoval sotňu, boli hlboké a teplé a priestranné. V každej bola pec, petrolejka, na pričniach dobre vypchaté slamníky. Stíhacia skupina postupovala lesom a znenazdajky ..... pokr.