Československý bodák vz. 1924 a jeho miniatúry I.

Tak ako rada iných zbraní, vznikajúcich modernizáciou či len úpravou zbrane inej, neboli ani československé bodáky vyrábané u nás po roku 1918 konštrukčne i tvarovo nejakou progresívnou novinkou. Bodáky vz.1895, vz. 1922 a vz. 1923, ktoré predchádzali bodák vz. 1924, vznikli vzájomným spojením už osvedčených rakúskych a nemeckých konštrukčných prvkov. Predlohou bodáku vz.1924 bol bodák vz. 1923, ktorého čepeľ a pošva boli na základe praktických skúseností u vojenských jednotiek skrátený o 100 mm.

Bezprostredne na začiatku dvadsiatych rokov sa v ČSR výrobou bodákov zaoberali traja výrobcovia: Bola to zbrojovka Praga v Prahe – Vršoviciach, Moravské oceliarne a železiarne v Olomouci- Řepčíně a Zbrojovka Brno. Zatiaľ čo pre prvé dve firmy to bola vlastne len krátka epizóda, stala sa Zbrojovka Brno v krátkom čase monopolným výrobcom pušiek a bodákov pre Československú armádu a naviac aj ich svetoznámim exportérom. Jediný, komu sa tento monopol podarilo aspoň na čas narušiť, bola firma Ing. Karel Schulz v Komořanech pri Prahe. /dnes Praha 4/, ktorá vyrobila v priebehu rokov 1926-1932 viacej ako 300 000 pošiev pre bodáky vz. 1924 za nižšiu cenu ako Zbrojovka Brno. Podnik pod značkou KOMO dodával armáde pošvy výrazne lacnejšie, čo viedlo dokonca k tomu, že v brnenskej pošvárne museli obmedzovať výrobu.

V Komořanech vyrobené pošvy sú na nose značené výrobnou značkou KOMO v ovále, pričom písmena K a M sú umiestnené dovnútra dvoch O. Pošvy priamo v podniku kontroloval a prejímacou značkou opatroval štábny rotmajster zbrojár Bohumil Krob, ktorý spadal pod Zemskú zbrojnicu č.1 v Prahe / ZZI. /. V lete 1926 až 1928 tvorilo tunajšiu prejímaciu značku písmeno H levíček a posledné dvojčíslie letopočet. Roku 1929 bolo písmeno H nahradené značkou ZI, ktorá bola používaná ešte v roku 1932. Pravdepodobne od roku 1933 bola Zbrojovka Brno monopolným výrobcom bodákov vz. 1924, ktorá armáde dodávala za 48 Kč za kus včítane pošvy. Vyrábali sa jednak v starom závode v Brne, a od roku 1937 i v novom zbudovanom pobočnom závode v Považskej Bystrici na Slovensku.

Podobne ako i u iných zbraní, bolo i kvalita dodávaných bodákov v Zbrojovke Brno priebežne kontrolovaná orgánmi Vojenského technického úradu – VTÚ, premenovaného od roku 1933 na Vojenský technický a letecký ústav – VTLU. Okrem skúšky na ohyb čepeľe bol bodák zmeraný, zvážený a vyfrézovanie v hlavičke jílca bolo zmerané špeciálnym kalibrom. Pošvy boli samozrejme tiež kontrolované. Perá obmôstku pošvy musela byť natoľko silná, aby v nej zasunutý bodák mal odpor na ťah minimálne 2,5 kg. Drobné súčiastky museli mať tiež predpísanú kvalitu. Napríklad pero stiskátka nesmelo stratiť pružnosť ani po 12- hodinovom úplnom stlačení. Po prevedení kontroly bola na bodák na čepeli pri priečke / od roku 1928 zo spodu na stopke jílca / a na nosič pošvy vyrážať prijímacia značka, ktorej podoba sa behom rokov menila. Pôvodná prejímacia značka používaná už na bodákoch vz. 1923 sa u bodákov vz. 1924 používala len pri výrobkoch vyrobených v roku 1924.

Značku tvorilo písmeno E a levíček v koliesku. Od roku 1925 bola prejímacia značka zmenená. Písmeno E bolo zachované, ale levíček bol väčší a nebol už umiestnený v koliesku. V roku 1937 došlo opäť k zmene prejímacej značky. Na začiatok tvorilo prejímaciu značku písmeno E doplnené číslom VTLÚ a levíček. Pokiaľ bol bodák vyrobený v Brne, mal teda prejímaciu značku E3, a keď bol vyrobený v Považskej Bystrici, E4.

K obdobnej zmene došlo tiež i iných výrobcov zbraní. Pracovisko Vojenského technického a leteckého úradu bolo rozmiestnené takto: 1. Plzeň, 2. Adamov, 3. Brno, 4. Považská Bystrica, 5. Vôašim, 6. Semtín, 7. Strakonice, 8. firma Janeček – Praha Pankrác. Všetky verzie prejímacích značiek boli ešte doplnené posledným dvojčíslím roku prevzatia. V rokoch 1924 a 1925 bolo na stopke jílca zo spodu vyrazené i výrobné číslo pušky, s ktorou bol bodák skompletovaný. Všetky bodáky a pošvy určené pre Československú armádu mali vyrazenú výrobnú značku ČSŽ. Ďalšie značky, ktoré môžeme na bodákoch vz. 1924 a vôbec na všetkých našich predvojnových bodákov nájsť, sú značky vojenských útvarov, ústavou a  veliteľstiev. Tie však na ne vyrážali vojenskí zbrojári priamo u jednotiek. Robilo sa to na základe výnosu zbrojne hospodárskeho odd. zbrojného odboru MNO č.j. 536735 z júla 1922.
V neskorších rokoch bola povinnosť takto označovať zbrane zakotvená v predpise D-XIII-3 „Udržování a opravy zbroje“. Podľa uvedeného predpisu boli bodáky značené na vrchnej časti hlavičky jílca pomocou razníc písmen a čísel vysokých 3 mm. Značka sa skladala z čísla útvaru, písmena alebo niekoľko písmen názvu útvaru, útvaru alebo veliteľstva, kde bol bodák vo výzbroji a evidenčného čísla zbrane. Zhodná značka bola vyrazená i na guľatom štítku umiestneného na pažbe pušky, ku ktorej bodák patril. Pre zberateľov je zpravidla väčší či menší problém objasniť význam písomných skratiek. Pri značkách bežných a veľmi používaných to nie je príliš ťažké. Obtiažnejšie je to však u kambinácií niekoľko písmen ako napríklad HZLS- hlavný železničný sklad, VEK- vojenská evidencia koňstva či TDB- veliteľstvo ťažkej delostreleckej brigády. V niektorých prípadoch je to o to problematické, že význam značiek sa časom menil, tým niektoré útvary zanikli a iné vznikali. V prípade jazdeckých plukov, ktoré boli v roku 1936 premenované na dragúnske, bola podľa predpisu D-XIII-3 vydaného v tomto roku ponechaná pôvodná značka J. Predpis vydaný v neskorších rokoch som nemal možnosť preštudovať, ale podľa iných informácií usudzujem, že bola používaná i značka DG alebo DR. Pre informáciu uvádzam zoznam značiek uvedený v pôvodnom strojom písanom návrhu z roku 1922 doplnený údajmi z predpisu D-XIII-3, príloha 17, z roku 1936.

Pokračovanie...

Autor: Jan Šmíd / strelecká revue, magazín? rok 1975-1980? /