El Alamein I.

Pätnásteho novembra 1942 po prvý raz od začiatku 2.svetovej vojny v celej Veľkej Británii zvonili zvony. Dovtedy to bolo neprípustné – zaznieť smeli iba v prípade nemeckej invázie na ostrovy. Dôvod na prerušenie tohto dlhého ticha bol však mimoriadny. Vojská 8. britskej armády pod velením generálporučíka sira Bernarda Montgomeryho pri El Alameine rozdrvili sily poľného maršála Erwina Rommela, čím pre Spojencov zachránili Líbyu, Egypt a zrejme i celý Blízky a Stredný východ. Na to, aby Nemci ovládli bývalú ríšu faraónov, prekročili Suez a cez Spojencom nie veľmi naklonené arabské štráty vtrhli do južného Ruska, totiž už veľa nechýbalo. Aspoň Rommel bol o tom presvedčený.

Vojna v severnej Afrike
Keď Adolf Hitler v rokoch 1939 a 1940 v strednej a západnej Európe dosiahol veľké víťazstvá a v neuveriteľne krátkom čase pokoril i Francúzsko, svojho najväčšieho rivala na starom kontinente, upriamil sa v ďalších plánoch predovšetkým na dobytie Sovietskeho zväzu Stredomorie a severnú Afriku síce celkom zo zreteľa nespúšťal, ale iniciatívu v tejto oblasti prenechal svojmu spojencovi talianskemu diktátorovi Benitovi Mussolinimu. Ten však veľmi úspešný nebol. Nevyznamenal sa ani pri podpore Hitlera v južnom Francúzsku a aj v severnej Afrike ho stíhala porážka za porážkou. V septembri 1940 päť talianskych divízií maršála Rodolfa Grazianiho preniklo z Líbye až do Egypta a zatlačilo vojská britského generála Archibalda Wawella, ale už začiatkom decembra ich mohutná britská ofenzíva generála Richarda N.O´Connora zahnala späť. Britské sily pritom neboli veľké, pozostávali z jednej tankovej a jednej pešej divízie, ktoré mali 31 000 mužov, 275 tankov a 120 diel. Donútili však nepriateľa ustúpiť až do polovičky Líbye, pričom zajali 130 000 Talianov a ukoristili asi 400 ich tankov. Od januára do mája 1941 Briti dobyli aj Etiópiu a Somálsko a taliansky veliteľ vojvoda z Aosty bol so zvyškom svojej armády nútený kapitulovať. Do britského zajatia padlo ďalších 110 000 talianskych vojakov. Neúspechy svojho talianskeho spojenca Hitler nemohol ognorovať a ešte pred týmto fiaskom vyslal do severnej Afriky svojho obľúbeného generála Erwina Rommela.

Rommel pred Tobrúkom
Rommel prišiel do Líbye so svojou pancierovou divíziou 12. februára 1941. V apríli sa k nemu pripojili dve ľahké mechanizované divízie a v máji ich posilnila ďalšia tanková divízia. Už koncom marca ambiciózny generál, ktorý sa vyznamenal pri dobytí Francúzska, podnikol i s dvoma talianskymi divíziami protiútok a 6.apríla pri Derne zajal jednu britskú tankovú divíziu. Hneď na druhý deň mu do rúk padol i zvyšok ďalšej britskej divízie a 9. austrálsku divíziu prinútil stiahnuť sa do prístavného mesta Tobrúk, v ktorom ju obľahol.Do nemeckého zajatia sa pri tomto „blitzkriegu „ dostal i sám generál Ó Connor. Tobrúk bol pre Britov momoriadne dôležitý, a preto jeho obranu posilnili 7. austrálskou divíziou, ktorú dopravili po mori. Pokus o likvidáciu blokády mesta však Rommel odrazil, na čo britský premiér Winston Churchill reagoval odvolaním generála Wawella a za hlavného veliteľa pre Blízky východ vymenoval generála Clauda Auchinlecka. Nemci a Taliani obliehali mesto, ktorého posádke velil generál Leslie Morshead, celé leto 1941. Až na jeseň Briti sústredili dostatočné sily a operáciou „ Crusader „ v novembri a decembri Rommela zatlačili až k El Agheile, pričom mu zničili 386 tankov a 850 lietediel. Briti stratili 18 000 mužov, Nemcov a Talianov padlo alebo bolo zranených asi 24 000.

Líška púšte sa nevzdáva
Straty Rommela boli síce značné, ale generál, ktorý sa hrdil lichotivým prívlastkom „ líška púšte „, sa z nich čoskoro spamätal. Už v januári 1942 novou ofenzívou zatlačil Britov až k Bengází a ukoristil obrovské zásoby. Jeho ďalší masívny útok s cieľom dobyť Tobrúk sa začal v máji pri gazále. Tobrucká posádka, ktorú tvorili juhoafrickí vojaci a tylové britské a indické jednotky, tlak nevydržala a jej obranu 20. júna po trojhodinovom urputnom boji útočníci prelomili. Na druhý deň všetkých 35 000 obrancov padlo do zajatia. Hovorí sa ,že po páde Singapuru bolo dobytie Tobrúku asi najhoršou britskou porážkou v 2. svetovej vojne. Hitler prekypoval šťastím a povýšil Rommela do hodnosti poľného maršála. Ten sa netajil svojimi veľkolepými plánmi a žiadal od „ Fuhrera“ ašte štyri tankové divízie s tým, že dobyje Egypt, prekročí Suez, vyčistí Stredomorie od Britov a prerazí až na kaukazské ropné polia. Nebolo to celkom nereálne a história vojny by zrejme mala iný priebeh, no Hitler mu, našťastie, nevyhovel. Zrejme ani nemohol, pretože značné sily viazala balkánska operácia – obsadenie Juhoslávie, Grécka a Kréty. To Rommel považoval za zbytočné, pretože uskutočnením jeho plánu by celý Balkán padol Nemcom do rúk vlastne bez boja.

Pokračovanie...