Oceľoví generáli

Kto z tých, čo sa aspoň trochu vyznajú vo vojenskej histórii, by nepoznal mená Stuart, Lee, Grant, Sherman či Pershing ? Prví štyria z týchto amerických generálov sa preslávili ešte za občianskej vojny / 1964 – 1865 /, posledný zažiaril v 1. svetovej vojne. A v podobne rozličných typov tankov nastúpili všetci aj do druhého, zatiaľ najstrašnejšieho svetového konfliktu.

Keď na jeseň 1939 v Európe rozhorela 2. svetová vojna, nebola úroveň tankovej výzbroje americkej armády príliš vysoká. Jej ľahké a stredné tanky s maximálnou hrúbkou panciera 32 mm a kanónom kalibru 37 mm by proti nemeckým strojom PzKpfw III a IV sotva obstáli. Armáda USA z tohto dôvodu , kým vstúpila do vojnových operácií / o takmer dva roky /, naliehavo hľadala riešenie.

Zo sokov druhovia :
V roku 1940 vznikla špecifikácia na nový tank s hrúbkou panciera čela veže a korby až 38 mm a kanónom kalibru 75 mm. Najskôr sa uvažovalo o modernizácii stredného tanku M2 s 37 mm kanónom v otočnej veži. Tá však bola pre silnejšiu zbraň malá a žiadna vhodnejšia v tom čase neexistovala. Armádne autority sa preto rozhodli za základ nového tanku použiť bezvežový stredný stroj T5, ktorý mal 75 mm kanón uložený v kazemate na pravej strane korby. Pochopiteľne, počítalo sa so sinejším pancierom, ako aj s montážou otočnej veže s 37 mm kanónom na streche korby. Aby táto „torta“ bola dokonalá, na vežu ako tretie poschodie mala prísť tzv. veliteľská vežička s guľometom ! Vzniklo pozoruhodné vozidlo, ktorého bojové kvality síce neboli ideálne, ale proti nepriateľským tankom už malo väčšie šance ako jeho predchodcovia. Dostalo meno M3 Generál Lee, po niekdajšom „južanskom“ vynikajúcom vojvodcovi. Ešte koncom leta 1940 US Army objednala 1 000 strojov. Práve vtedy do Washingtonu prišli britskí experti, vrátane vynikajúceho tankistu genmjr. Pratta, nakupovať tanky pre Albión. Nad M3 sa síce zhrozili, ale nič lepšie na výber nebolo. Objednali teda 1250 strojov a potom toto číslo zvýšili na 3000 kusov s tým, že odoberú najmenej 1500, aj  keby medzičasom vznikol lepší tank. Britom na M3 Lee najviac prekážala výška / až 3,12 m/, ktorá zvyšovala jeho zraniteľnosť, a neboli spokojní ani s pancierom. Vznikla preto britská modifikácia M3 s oveľa hrubším čelom korby a veže, bez veliteľskej guľometnej vežičky. Pomenovali ju Generál Grant po niekdajšom hlavnom veliteľovi vojsk Únie a neskoršom prezidentovi USA. A tak sa niekdajší nepriatelia ocitli bok po boku.

Parametre „súrodencov
Tanky M3 Kee a Grant síce nemožno označiť za dvojičky, ale za súrodencov určite. Spoločný mali podvozok, ktorý na každom boku tvorili tri dvojkolesové vozíky odpružené zvisle uloženými vinutými pružinami. Motor bol pri oboch typoch vzadu a hriadeľom poháňal predné hnacie kolesá. V prípade tanku Lee išlo o hviezdicový Wright Continental s výkonom 340 k, ktorý stroju s hmotnosťou 27,9 t dával na ceste max. rýchlosť 34 km/h.
Grant poháňali dva šesťvalcové naftové motory General Motors s výkonom 375 k, s ktorými, hoci bol ťažší / 28,3 t/ , dosahoval rýchlosť až 46 km/h. Hoci M3 Grant už nemal veliteľskú vežičku, jeho výška sa oproti výške M3 Lee znížila iba o 5 cm, pretože britská veža Carr bola mohutnejšia a vyššia. Toto riešenie však odstránilo tzv.. pasce na strely medzi vežou a vežičkou, čo bolo z hľadiska bezpečnosti veľmi dôležité. Výzbroj mali Lee i Grant napriek spomínanej odlišnosti prakticky totožnú. Hlavnou zbraňou bol 75 mm kanón v kazemate na pravej strane čela korby, ktorý mal síce gyroskopickú stabilizáciu odmeru, ale samotný odmer iba 15 stupňov na každú stranu. Najskôr to bol typ M2 s dĺžkou hlavne 38 kalibrov, ktorého strely s úsťovou rýchlosťou 567 m/s prerážali 60 mm pancier. Neskôr ho nahradili typom M3 rovnakej dĺžky, ale so strelivom s úsťovou rýchlosťou 700 m/s, ktoré prebíjalo i 70 mm pancier. Tieto kanóny boli v útoku či pri palebnej podpore dobré, ale v boji s inými tankami ich hodnota klesla na minimum. Uvedenú slabinu nemohol kompenzovať 37 mm kanón v otočnej veži, pretože jeho strely potrebnú priebojnosť nemali. Doplnkovú výzbroj oboch typov tvorili tri 7,62 mm guľomety Browning M 1919. Tanky M3 Grant, ale aj Lee vo výzbroji britskej 8. armády prešli bojovým krstom v severnej Afrike pri Gazale v máji 1942. Významne prispeli k víťazstvu Britov pri El Alameine v posledných mesiacoch toho istého roka- v slávom tankovom súboji ich bolo takmer 600. Tam zasa prvým ohňom prechádzali menovci ďalšieho slávneho generála – modernejšie stredné tanky M4 Sherman, ktoré stroje M3 v polovici roku 1944 úplne nahradili.

Autor: PhDr. Ján Dolinay, Ministerstvo obrany SR , mesačník Obrana