Zmiznutie vojakov

Ľudia ktorí sa rozplynuli. Počas prvej svetovej vojny došlo v slávnej bitke u Gallipoli v Turecku k záhadnému zmiznutiu vojakov Kráľovského norfolského práporu.. Nezvestný vojenský prápor, zmiznutie obyvateľov eskymáckej osady, nanájdená skupina mladých ľudí v Stonehenge...... to je len niekoľko prípadov, kedy ľudia doslova zmizli zo  zemského povrchu. Všetky tieto udalosti vysvetliť bežným spôsobom nie je možné. Kde sa všetci podeli ?
Prijať skutočnosť, že človek sa môže len tak nenávratne stratiť, akoby sa rozplynúť vo vzduchu nie je vôbec jednoduché. Ale k podobným prípadom naozaj dochádza. Aj napriek tomu sa väčšinu z celkového množstva nezvestných osôb nakoniec podarí vypátrať, osud ostatných ľudí zostáva zahalený rúškom tajomstva. Je viacej takých príbehov, ale jeden z nich si uvedieme:

Únos v mraku :
Svedkami podivuhodnej udalosti sa stali v dobe vojny roku 1915 u Gallipoli v Turecku traja príslušníci novozélandskej pešej roty. Z úkrytu pozorovali Královský norfolský prápor, ako pochoduje na kopec, ktorého vrchol bol údajne zahalený zvláštnym nízkym mrakom. Britskí vojaci vošli priamo do neho a od tej doby ich už nikto nevidel. Akonáhle v hmle zmizol posledný muž, tajomný oblak vraj začal pomaly stúpať kolmo hore, až sa pripojil k ostatným mrakom na oblohe.
Po skončení prvej svetovej vojny žiadala vláda Veľkej Británie o vydanie práporu, nakoľko sa domnievala, že vojaci padli práve v slávnej neúspešnej bitke do napriateľského zajatia. Samozrejme márne. Tureckí predstavitelia tvrdili, že anglickú jednotku nikdy nezajali a ani sa s týmito vojakmi nestretli. Otázkou teda zostáva, čo sa vlastne s nimi stalo. Skončili snáď spôsobom, ktorému sa turecká strana radšej nechce priznať ? Alebo sa naozaj stali obeťami aktivít nepozemskej inteligencie ?

/tor/ skryté skutočnosti, záhady, udalosti bez vysvetlenia.

Hodil do soka granát
„Bude to jednoduché. Hodíš na môjho manžela granát a všetci si budú myslieť, že ho zabili teroristi. Potom začneme nový život“.
Taký diabolský plán na odstránenie svojho manžela vymyslela Američanka Wendy Glassová, matka dvoch detí. Ako manželka profesionálneho vojaka sa ešte počas jeho služby v Japonsku zamilovala do jeho priateľa Larry Framnessa. Obaja začali spolu pravidelne spávať, pričom obaja mali vlastných životných partnerov. Ich milostný život prerástol postupne do veľkej lásky, a tak premýšľali o tom, ako sa zbaviť partnerov. Larry to mal jednoduchšie, mal síce manželku, ale nemali deti. Požiadal iba o rozvod. Ale Wendy mala s manželom Jamesom dve deti a James bol navyše veľmi dobrým manželom a otcom. Lenže ..... už chcela Larryho.
A tak ešte v Japonsku navrhla, aby sa všetci štyria spoločne opili. Larry mal najmä nalievať jej manželovi a potom ho mali pri ceste domov vyhodiť z auta z morského útesu do mora. James sa však nedokázal opiť ani po veľkom množstve alkoholu, a tak tento plán na jeho odstránenie zlyhal. Milenci čakali na novú príležitosť. Chceli Jamesa zabiť, pretože mal navyše životnú poistku na tristopäťdesiat tisíc dolárov. Po rozvode by ich Wendy nebola dostala.
Naraz prišla vojna v Iraku a obaja mladí muži išli na príkaz Busha bojovať. A vtedy dostala Wendy šialený nápad: nech jej milenec hodí v príhodnej chvíli granát do jej manžela.....! Tragédiu pripíšu teroristom a ich novému šťastiu nebude už stáť nič v ceste. A skutočne. Jedného dňa, keď mal James Glass stráž na stanovišti a naokolo bolo iba málo vojakov, no v diaľke sa strieľalo, prišiel Larry k stanovisku Jamesa. Vybral granát odistil a hodil do svojho priateľa. Jamesa explózia poriadne zranila, ale nezabila. A James mal šťastie, že Larry si nevzal granát s veľkým trhacím účinkom, ale oveľa slabší, no ešte aj videl, kto na neho granát hodil.
Nedávno sa prípad „čiernej vdovy“ konečne uzavrel. Milenec Larry Framness dostal 25 rokov väzenia a jeho milenka Wendy pobudne za mrežami osem rokov. Ich plán na spoločný život skončil a James Glass sa  už zotavil. A aj keď odišiel od armády, dostal šancu pracovať v civilnom živote a stará sa obetavo o dve deti, ktorých matka im chcela vziať otca navždy.

/MIKO/ Fiškál