Úvod / Články

Dýka SA/NSKK - Diogenes

19. 08. 2022 Autor: PetkoZberatel 8 komentářů
Dýky SA sú v zberateľskej komunite veľmi populárne. Vďaka veľkému množstvu výrobcov, ale aj viacerým výrobným prevedeniam, ide o vďačný zberateľský artefakt. Dýky SA pôsobia možno viac jednoliato a ich rozmanitosť vo výrobných variantoch nie je tak rozsiahla, ako je tomu napríklad pri kordíkoch wehrmachtu alebo luftwaffe, ale na strane druhej si to vynahradzujú veľkým množstvom zaujímavých výrobcov, z ktorých má takmer každý svoj malý príbeh.
V tomto príspevku by som chcel zberateľom predstaviť dýku SA/NSKK vyrobenú zaujímavým výrobcom „HERDER & SOHN SOLINGEN“, ktorý používal unikátne a možno na obdobie totalitnej III. ríše kontroverzné značenie pozostávajúce z postavy filozofa Diogéna zo Sinópé.

Prečo je vyobrazenie filozofa Diogéna na dýke, ktorá patrila nacistickej organizácií SA, zarážajúce? Na to, aby sme to zistili, sa musíme pozrieť bližšie na život tohto známeho a legendami opradeného človeka.

Diogénes sa narodil okolo roku 400 pred naším letopočtom na území dnešného Turecka. Kvôli vyhnanstvu jeho otca museli opustiť rodné mesto, a preto neskôr prichádza Diogénes do Atén, kde sa stal žiakom filozofa Antisthena. Diogénes priamo nezaložil žiaden filozofický smer, ale viedol skôr čudácky spôsob života a venoval sa najmä kritike vtedajšej spoločnosti a zosmiešňoval rôznych tvorcov filozofických systémov. Na väčšine obrazov je Diogenes vyobrazovaný ako žije v sude a spolu s ním svorka túlavých psov. Asi najznámejšia je historka, ako počas horúcich dní chodil po mestskom trhovisku a lampášom svietil na okoloidúcich, keď sa mu ľudia začali posmievať odvetil im, že: „... hľadá ozajstného človeka“. Diogenes počas svojho života spochybňoval a nerešpektoval pravidlá, zásady, zákony a obyčaje. Absolútne opovrhoval majetkom a vlastníctvom – to jediné čo v živote mal, bola malá miska ktorá bola vyrezaná z tekvice, z ktorej Diogenes jedol. Neskôr však zahodil aj svoju misku, lebo videl psa, ako sa dokáže najesť aj bez nej. Aj napriek svojskému spôsobu života bol Diogenes medzi ľuďmi veľmi populárny, najmä vďaka svojej výrečnosti a rétorike. Sú známe aj príhody stretnutia Diogéna a Alexandra Veľkého, ktorý mal Diogéna veľmi rád a to aj napriek tomu, že ho na verejnosti opakovane zosmiešňoval a kritizoval. Hovorí sa, že keď prišiel Alexander Veľký za Diogénom, našiel ho holého ako sa opaľuje na slnku a povedal mu, nech si želá čokoľvek, chce a on mu to splní. Diogénes ho úctivo poprosil, aby sa mu uhol, lebo mu tieni slnko. V inom prípade našiel Alexander Veľký Diogéna na smetisku ako vyhrabáva kosti, keď sa ho opýtal, že prečo to robí, Diogénes mu odpovedal, že hľadá kosti jeho otca, ale nevie ich odlíšiť od kosti jeho otrokov. Alexander Veľký neskôr prehlásil, že keby nebol Alexandrom, bol by Diogénom. Do dnešného dňa nie je isté, či Diogénes vôbec existoval a či jeho postava nie je vymyslená. To však teraz nie je dôležité, naopak je potrebné brať ohľad na to, čo Diogénes predstavoval – všetko jeho učenie je v ostrom protiklade so zvrátenou a chorou ideológiou nacizmu. Prečo sa potom postava Diogéna ocitla na dýke SA? Dýke, ktorá reprezentovala zločineckú organizáciu pohŕdajúcu základnými ľudskými hodnotami? Je možné, že v  malej zhrbenej postave, ktorá držala zasvietený lampáš nikto z vtedajších nacistických pohlavárov, nevidel nebezpečenstvo. Veď čo na tom záleží, že dýka SA nesie na svojej čepeli najznámejšieho predstaviteľa cynizmu, učenia, ktoré za základ šťastia pokladá opovrhovanie normami, bohatstvom a slávy.

Dýka, ktorú vidíte na priložených fotografiách je z ranného obdobia produkcie. Svoju púť pôvodne začala ako dýka SA a až neskôr sa jej puzdro dobovo pretrelo na čierno, čím sa stala dýkou NSKK. Na fotografiách to veľmi nevidieť, ale pod určitým typom svetla hnedá farba presvitá natoľko, že puzdro má skôr tmavohnedú, ako čiernu farbu. Samotná dýka je v nečistenom a nedotknutom stave. Uznávam, že lepšie dní už má za sebou, ale stále je to pekný zberateľský exemplár. Čepeľ bola pôvodne pokrytá hrubou vrstvou vazelíny, ktorú som trpezlivo odstraňoval. Zaujímavosťou je, že známy nápis „Alles Für Deutschland“ nie je leptaný, ale frézovaný hlboko do čepele. Keď prejdete po nápise jemne prstom zistíte, že jednotlivé písmená sú oproti iným leptaným nápisom podstatne hlbšie. Rovnako aj značenie nie je leptané, ale frézované. Detaily sú veľmi pekne viditeľné a postava Diogéna neprehliadnuteľná.

Kto by sa chcel o tejto dýke a jej príbehu dozvedieť viac, tak podrobnejší a článok nájde v časopise Detekor revue 06/2018.

PetkoZberatel

 Autor: PetkoZberatel

Komentáře